Alena Hegenbartová
Krásne krásne a nereálne...?
Prečo máme rady americké filmy končiace sa happy endom, kde hlavný hrdina prekoná obrovskú zmenu, aby sa stal „lepším“ človekom?
Prečo máme rady americké filmy končiace sa happy endom, kde hlavný hrdina prekoná obrovskú zmenu, aby sa stal „lepším“ človekom?
Aký je to pocit držať niekoho za ruku, niekoho, kto drží za ruku mňa?
O tom, akí sú niektorí vodiči a prečo sa niekedy až rozum zastavuje.
...a na štvrtom náhodnom stretnutí ma požiada o ruku a budeme žiť šťastne až kým nepomrieme?
Po troch rokoch odchádza človek, človek s veľkým „Č“, ktorého mali všetci radi...
Som sama doma, celá family je preč a ja konečne sa môžem doma „realizovať“...
Včera som urobila posledné dve skúšky v letnom semestri 2007/2008.
Už dlho mi chodí po rozume táto jedna vec, rozmýšľam nad ňou, tak sa s ňou teda podelím... (je možné, že riešim hlúposti, ale taká už raz som...)
Ako tak kráčam z Optimy, stojím na semafore, čakám na zelenú (na červenú sa predsa nechodí:P) a v tom to príde...
Hmm, ono by sa dalo povedať, že vlastne čo riešim, som na škole, študujem(viac-menej úspešne...), mám okolo seba fajn ľudí, čo ma podporujú...
...a namiesto toho som sa kochala kvietkami v našej záhrade. Tak ponúkam len takú veľmi obmedzenú ukážku toho, čo som videla a pofotila;)
Sorry, ľudia, dlho som uvažovala, či napísať, či nenapísať, či sa vyjadriť, alebo radšej mlčať, ale už neriešim, že ma tu všetci zrušia, pod čiernu zem zvozia, poslúžte si, ja len svoj názor vyjadrím...
Počujem výkriky pod svojim oknom... Na intráku nič výnimočné, ale dnes je to asi iné... Teda dnes už doobeda keď som sa vrátila zo školy, bolo niečo akési iné...
Chcela som zostať cez víkend na intráku, lebo sa mi akosi nechcelo ísť zas raz domov a aj čosi sa bolo treba poučiť, veď skúškové už začína... A dokonca aj moja celá family sa chystala doraziť, tak o dôvod viac prečo neísť domov...
...alebo platí zákon schválnosti?